Ahojte, už tradične svoj príspevok začínam tým, že sa ospravedlňujem za to, že v poslednom čase blog zanedbávam. Je to fakt, aj keď smutný, ale je. Nebudeme tu ale zúfať a mrnčať, veď všetko zlé je na niečo dobré. A to, že som posledné mesiace už toľko nepísala a nefotila bolo tiež na niečo dobré. Konkrétne na jednu vec, veľkú, vysnívanú a v mojom živote absolútne zlomovú J Ale o tom až neskôr.
Tento príspevok ako jediný nebude mať recept, ale príbeh. Príbeh o tom, aký bol rok 2014 pre Lulus bakery. Zlomový, jedinečný, obrovský, ťažký a najšťastnejší. To sú slová, ktorými by sa dal zhrnúť.
Takto pred rokom som bola dievča, ktoré miluje pečenie, je zamestnané ako marketingová manažérka a má za sebou tak trošku zaujímavý príbeh. Vtedy som si ale myslela, že môj príbeh nebude nikoho zaujímať a ani moje pečenie a že tak to jednoducho je a treba to vnímať ako prirodzenosť a samozrejmosť. Keby som tak vedela, ako sa budem usmievať presne o rok pri písaní tohto príspevku. Ani len som netušila, kam až to môže celé zájsť.
Dnes som stále tá istá Lucia, mám 25, svoju malú firmu, vlastnú výrobňu na sladké sny. Niekoľkokrát som sa mihla v televízii, aby som vám napiekla v priamom prenose, našla som sa na stránkach časopisov, trúfla som si postaviť sa pred plnú triedu mojich takmer rovesníkov, študentov, ktorým som rozprávala o svojom príbehu a ceste ako z ničoho spraviť svoj sen. A hlavne, mám takmer 3000 z vás, ľudí, ktorých zaujíma čo pečiem, čo píšem, radi jete moje sladkosti, pečiete podľa mojich receptov, tešíte sa vždy keď som v televízii a usmievate sa na mňa, keď ma stretnete na ulici.
Ako sa to dá zvládnuť za rok? Ťažko, veľmi ťažko, ale stálo to celé za to. Prvýkrát v živote si môžem povedať, že som na seba hrdá. Hlavne preto, že to, čo robí šťastnou mňa teší aj iných. A preto som spokojná, šťastná a vôbec nezáleží na tom, ako veľmi unavená.
Sama by som to ale nezvládla a doteraz by som bola tá Lucia, ktorú baví piecť, ale myslí si, že to sa nedá, že je to len zábavka. A pritom sa to dá, keď máte okolo seba správnych ľudí a dosť sily. A teraz príde chvíľka sentimentu J Celé to naštartoval jeden človek, ktorý mi pod dlhom čase veril. „Dokopal“ ma do nového loga, vlastnej domény, facebookovej stránky a vždy keď som si myslela, že to nezvládnem stál pri mne a povedal, že „to by si pozrel“. Rovnako aj moja rodinka, kamaráti, ktorí si vypočuli moje nekonečné mrnčanie, utreli mi slzy a keď bolo treba prišli, obetovali svoje voľné chvíle a pomáhali mi dať do poriadku moju výrobňu, ktorá ešte pred pár týždňami bola zrúcanina.
Ale dosť bolo rečí. Od januára prídu nové recepty, fotky a ak sa podarí, rada by som pre vás pravidelne organizovala aj workshopy. J
Verím, že rok 2015 bude správne šialenejší a sladší.
Nech Vám všetko vyjde ,tak ako má!